Sedel som v práci a olúpal si mandarínku. Spomenul som si na detstvo. Kedysi behával po Košiciach malý Martin a možno bol aj dobrý. Olúpal si mandarínku a kôru nechal vysušiť na papieri. Napadlo mi to aj vtedy, veď mi bude moja pracovná miestnosť voňať. Vonku aj tak boli oranžové stromy. Ktosi mi zaklopal na dvere.  

Ráno som sa zobudil celý premočený, hneď som trielil do sprchy. Vôňa akou sprcha voňala (harmančekom, levanduľou a jablkovou škoricou), som zistil, že tam už bola. Drhol som si vlasy a mydlo po mne stekalo a ja som si spieval ľudovú pesničku, sťaby vytrhnutú z kancionála, „A ja taká čarná!“

 Zobudili ma jej ruky ako sa mi hrajú vo vlasoch. Sedela pri mne a čítala si knihu. Usmial som sa na ňu a hodil sa do postele, že budem spať ďalej. Zasmiala sa a pretočila stránku. Obďaleč postele boli okuliare oboch a tam bol aj ten sprej na ne. Avšak radšej som ho používal ako repelent, lebo na okuliare bol taký účinný asi ako moja znalosť v histórii vedného odboru, urológia.