Malinové pastelky | Próza | pweb.sk

Malinové pastelky


Autor: Klingácik
Články tohto autora
Rubrika: Próza
Vydané: 20.5.2012
Prečítané: 159x
5 najčítanejších článkov tohto autora:
  1. Sneh (4981x)
  2. Košický rytier (1/10) - 1.časť Zoznámenie so strašidlom (3531x)
  3. Legenda o sv. Judite (3280x)
  4. Púpava (3200x)
  5. Smrť škriatka (3077x)

 

vytlacit Vytlačiť článok  poslať e-mailom Upozorniť na článok   pošli na vybrali.sme.sk  

 

 „Vstávaj!“ Začul som z diaľky. Ignoroval som ten hlas, bol príjemný ako keď si vyskúšate vypiť čaj z ibišteku, rakytníku a ešte tam džabnete das 20 litrov citrónky. Och, až ma striaslo na tej stoličke, čo píšem tú poviedku. 

 


 „Vstávaj Martin!“ Hlas už bol zjapavý.

 
Vyskočil som z polohy ležania do polohy sedenia a celý spotený som sa pozeral po miestnosti.Vonku práve lialo a ja som mal chuť na meltu.
 
Nebuď ma!“ Pod paplónom čosi zašušťalo. Pošteklil som ju po vlasoch a jemne ju pobozkal.
 
Zasa si neoholený a mňa tu budíš! Ty buntošník!“ Kričala, vzala si aj môj paplón a ja som pochopil, že by asi nebolo vhodné prečítať jej výrok z knihy 120 dní Sodomy.
 
Považoval som za vhodné odísť do kúpeľne a pustil si vodu. Milujem horúcu sprchu od jednej udalosti. Kedysi som pobudol nejaký čas v Karpatoch. Nejako sme dávali pozor na deti a potom sme boli vyšťavení na mraky. Horúca sprcha bola potešenie.
 
Ako som sa tak sprchoval, otvorili sa dvere. Prišla ku mne a hrozne ma objala. „Tragicky po tebe túžim.“ Povedala mi.
 
Ale na Yossariana som sa hral ja.“ Začal som.
 
Kedy si včera zaspal?“ Opýtala sa. Bol som ticho.
 
Ničíš sa zbojník. Predsa ti ten článok za to nestojí. Sú aj dôležitejšie veci.“ Povedala po chvíli.
 
A tak som sa jej zahrabal do vlasov a povedal jej, že vyzerá ako keby mala burinu na gebuli.Miloval som ju, keď bola strapatá a pokrčená. Usmievala sa ako nejaké malé dievčatko, čo chce dostať nejakú sladkosť.
 
Sedeli sme pri raňajkách a voňala slanina a jej broskyňový šampón.
 
Nepôjdeme do lesa?“ Navrhla po chvíli.
 
Poďme.“ Povedal som s plnými ústami a ona sa opäť dievčensky usmiala.
 
A tak sme kráčali, držali sme sa za ruky a ja som jej párkrát odtrhol nejakú rašelinu, aby som si splnil červený bod.
 
Prišli sme k malinám a jedli, niečo sme dali aj do fliaš. Časom na večery v jeseni pri Večne spievajúcich lesoch.
 
Rozprávali sme si veci, čo kto zažil v detstve. Hovoril som jej príbeh o tom ako krava chcela zožrať tričko s Michaelom Jordanom. Žuvala ho hrozne dlho, až sme ho hodili do koša. Smiala sa pri tom a mala červené zuby, aj pery. Bola namaľovaná malinovými pastelkami. 



komentáre Komentáre k článku (0)

K článku zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.

Menu

Vyhľadávanie



Style switcher

Modro - fialový

Oranžový

Pôvodný




Všetky uverejnené články sú duševným vlastníctvom ich autorov. Články je zakázané kopírovať alebo publikovať bez ich vedomia! © 2006 - 2013 pweb.sk. Design a kód: Wladyk
Top | Titulná stránka | RSS | Kontakt