„Už je čas, kedy treba vstať.“ Pozeral som sa na hodinky, na svetlo a na ňu, keď ešte spala. Hoci mala zatvorené oči, čertíci jej tam vystrájali aj tak, lebo sa usmievala. Je zaujímavé sledovať ľudí, keď spia, ako sa tvária. A ona sa tvárila tak, že som jej mal chuť povedať, že je rozkošná. Bola strapatá, pokrčená, voňala mentolovým šampónom a čakal ju ďalší pracovný deň.