Dvere sa pomaličky zabuchli. A tam bol on, so svojimi bielymi vlasmi, ale nebol až taký starý. Ruky mal vždy pekné, voňavé, aké malo málo chlapov a pustili sme ho do vnútra. Šibol som rukou a čajník sa sám začal dýmiť. Podal mi svoju ruku a ja som sa mu pozrel do očí.
Strieborný december, vonku sneží ako v Bjørnsonových knižkách a lesy voňajú neobyčajne po pomarančoch. Už sa slnce uchýlilo spať, drevo v peci ešte nezhlaslo a dvaja manželia ležia v posteli a drichmú.
Všetky uverejnené články sú duševným vlastníctvom ich autorov. Články je zakázané kopírovať alebo publikovať bez ich vedomia! © 2006 - 2013 pweb.sk. Design a kód: Wladyk
Top | Titulná stránka | RSS | Kontakt