Blíži sa jeseň.

Venujem Milanovi.

Zuzke...

Ja som zistil, že som o ničom. Skrátka a dobre, nie som pre túto dobu. Najlepšie by bolo ani nežiť. Celý môj život je o ničom. Opakujem sa, ale ja to neriešim. Ale je tu niečo, čo mi zachránilo všetky problémy v živote. Je to moja láska, veľmi ju ľúbim a napíšem vám príbeh ako sme sa spoznali. Cmuk.

Posledných osem liet strávil tu, v Lendaku. Všetci sa starali len o seba a pokiaľ človek pracoval a nevytváral konflikty, mal pokoj. Bol tichý a s nikým neudržiaval priateľské vzťahy, no nik sa naňho ani nemohol ponosovať. Vedeli, že je tak trochu čudák, ale na prácu svojho šustra nedali dopustiť a to, že s nikým nepreriekol ani slovo, pokiaľ nemusel, žil za dedinou a i jeho zvláštny prízvuk prechádzali len mrdnutím pleca. Ani cudzinecká polícia sa vôbec nezaujímala o meno Mikuláš Zmrznutý, a tak tu bol spokojný. Asi nie šťastný, no spokojný áno.

O lete