Yeah! Yeah! Yeah!

Za včerajšok, len Tebe...

Nezbedný, zatúlaný piatok...

Náš drahý priateľ v krčme!

Naše cesty sa rozdelili...

Tma. Oči v tme. Zopárkrát zažmurkali a potom sa zavreli. Hlas, ktorý nikdy nepočul, no bol známy. „Zobuď sa. Vstávaj.“ Nebol naliehavý ani dotieravý. Zdalo sa, že v ňom absentujú akékoľvek emócie. Úplne sterilný hlas. Akoby nepatril človeku, ale bol generovaný počítačom.

Ty vieš, kto si...

Čo nasledovalo ďalej?

Po dlhých týždňoch prerábania a optimalizovania dnes konečne uzrela svetlo sveta nová verzia nášho - vášho webu. Je ešte potrebné vychytať zopár droností, ktoré sa budú postupne odstraňovať už za plnej prevádzky. Preto Vás chcem poprosiť, ak by ste narazili na nejakú chybu, ktorú sme nedopatrením prehliadli, dajte nám o nej vedieť. Dúfame, že sa Vám táto verzia bude páčiť aspoň tak, ako tá predchádzajúca.

No konečne som sa dokopal pridať pokračovanie...

O umení...

Por mi amor...

Vyšiel som z knižnice, prebehol som kolo múzea (snáď ho zrekonštruujú do konca roku 2109) a utekal na trolejbus. Vtedy som si sadol a začal čítať. „Slavný španělský spisovatel Cervantes, když psal Dona Kichota, hledal si vši.“ (Asi ani nemusím hovoriť, kto dačo také dokázal napísať.)Rozosmial som sa. Sadol si ku mne jeden známy odborník na literatúru a začala naša debata.