Malý princ polieval ružu a pozeral sa na nás. Janka už medzi nami nebola. Prvá sa ozvala Ester, „Pomôž nám. Sme vo vojne proti ohyzdným tvorom. Prosím.“ Malý princ sa zamyslel a hlasom, aký mal len on, riekol, „A čo je to vojna? A čo sú to ohyzdné tvory?“

   Vystúpil som z busu a vykročil k intráku. Vzápätí som zastal. Čo tu dočerta robím? Mal by som sa s ňou porozprávať. Kurva, ale prečo? Doriti! Vážne by som si s ňou mal všeličo ujasniť. Vošiel som teda do intráku pevne rozhodnutý, že s ňou dám reč a všetko jej vysvetlím. Na vrátnici nik nebol a tak som bez zastavenia pokračoval ďalej.

Siedme pokračovanie seriálu o neužitočných faktoch.

Do tretice všetko dobré, alebo pokračovanie seriálu o alkohole a jeho skalných fanúšikoch.

   Konečne dorazil trolej. Nastúpil som a označil si lístok. Na nasledujúcej zastávke sa začala kontrola cestovných lístkov. Že ich to baví aj cez víkend. Ukázal som lístok znudene vyzerajúcemu chlapíkovi. Vypýtal si odo mňa preukaz potvrdzujúci, že som študent. Dal som mu ISIC. Po odpípnutí mi ho vrátil a pokračoval v kontrole.

Info: Autor tohto balastu nie je ani mentálne retardovaný a nebol ani oficiálne zbavený svojprávnosti (snáď sa to nezmení ani po vydaní tohto článku).

   Len tak sme sa túlali Prešovom a otvorili sme už aj tretiu fľašu. Bolo to na nás vidno. Stretli sme skupinku janových kamarátov. Pomohli nám dopiť zvyšok slivovice a po úpornom presviedčaní sa Jano rozhodol, že ide s nimi na disku. Mňa to príliš nelákalo a aj Dana povedala nie.

Po včerajšej debate s Vladom.

Šieste pokračovanie seriálu.

   „Čo máš v pláne?“ spýtal som sa. Neponáhľala sa s odpoveďou. „Nič. Asi budem mukariť na intráku. Spolubývajúca si dotiahla frajera, takže ma vykopla. A čo vy? Pozriete večerníček a idete spať?“ „Nie, večerníček mi nahráva mamička, takže si ho budem môcť kedykoľvek pozrieť,“ odvetil som.

Araňa žije, neumrela a bude žiť ešte pomerne dlho. Presne toto mi hovoril doktor v moskovskej nemocnici. Vyšiel som von, že sa pôjdem prejsť a tam počujem v kroví ako si dvaja ľudia užívajú fyzickú lásku. Hneď ich však rozkoš prešla, keď na otázku, „Kak tibja zavud?“ odpovedal jeden Jozef a druhý odvetil „Ja tóže.“ Ale pri nich bolo niečo, čo moje oči potešilo. Horoskop od Arani, ktorý je v Rusku hotový bestceller. Takže drahí škorpióni, Araňa vám prezrádza budúcnosť.

Láska vie zohriať všelijako. Dokonca aj láska k strednej škole. Je zvláštne, že mnohokrát milujeme niečo, čo sme v skutočnosti nemali až tak radi. Alebo inak povedané, je zvláštne, že mnohokrát myslíme a spomíname s teplom v srdci na niečo, načo sme v tom čase ešte myslieť ani nechceli.

Dnes som na web pridal nový štýl s názvom Spring, teda jar... Hotový som ho už mal asi pred týždňom, no uverejniť som ho chcel až koncom mesiaca. Žiaľ, isté okolnosti ma donútili zmeniť moje plány. Je trošku atypický, keďže je ladený v tmavých farbách. Nereprezentuje totižto jarné prebúdzanie, ale moju náladu v čase jeho tvorby.

Venovené drahej.

Ďalšia zbierka tragikomických videí zachytávajúca nepriaznivé účinky požívania alkoholu.

„A to si hovorí kamarát.“ Ozval sa Vlado v krčme a chytal sa za hlavu. Odpili sme si z čaju a spomínali na kamaráta, ktorý dokázal pre peniaze urobiť všeličo. Exupéry ho definoval vo svojej knihe Zem ľudí, mal krásny výrok, „Človek, ktorý si buduje hmotné bohatstvo, stavia si väzenie.“

Ktosi škrtne zápalkou, začuť zvuk síry a oheň sa šíri.

   Zo spomienok ma vytrhol hlas z reproduktoru: „Vysokoškolský areál.“ Vystúpil som a zaklial. Na oboch stranách cesty stál nekonečne dlhý rad áut. Pomaly sa vliekol vpred. Slalom pomedzi kamióny a trolejbusy už ovládam, ale žeby patril medzi moje najobľúbenejšie disciplíny povedať nemôžem. Podarilo sa mi ho absolvovať bez zranení. Hurá! Ale prečo to nemôžu vyriešiť mimoúrovňovo?! Stavím kozu proti vozu, že odkedy tu postavili školu, zomreli na tejto ceste už tisíce migrujúcich študentov.