Nuž, univerzity sú zvláštne budovy. Chodí tam divá zver, ktorá sa skladá z dvoch častí: Učitelia a študenti. Akosi vážia učitelia a študenti svoju Alma mater? Nuž, posúďte sami.

Keď sa na nich pozerám zo školy, rýchlo spadnú zo stromu. Asi ich šteklím pohľadom, hanbia sa, sú červené.

Oranžové lístie, ba až žlté, leto je zabudnuté. Vetrík lístie hladí, ale stromom to nevadí.

Raz som sa vrátil domov zo školy a pri výťahu bol oznam, že máme ísť na domovú schôdzu, lebo sa bude viesť siahodlhá diskusia o našom spoločnom šťastí. Keďže som si musel písať príspevok na konferenciu, napísať nejaký životopis a ešte k tomu recenzovať knihu, z pochopiteľných dôvodov sa mi tam ísť nechcelo. Ale okolnosti ohľadom nášho budúceho šťastia ma k tomu donútili. Donútil ma aj fakt, že nikto iný nebol doma.

Prechádzam sa okolo tmavej rieky, začujem v diaľke hlasy. Nie sú to škriaky, je to nežnejšie, akoby plač ženy.

Pamätám sa na Teba, stáli sme spolu, krehli nám prsty. Ty si sa smiala, šteklil Ťa vietor jesenný, nikdy nezabudem na Tvoje jamky v líciach,  

Listy mi šuštia pod nohami, lepia sa mi na päty. Kráčam po listoch, pdajú mi na vlasy, smejem sa, chlapčensky, placho, nevinne. 

Jesenná noc pomaličky začína, o chvíľu sa zažnú hviezdy. Vietor nám pohladí vlasy, začuje naše hlasy.

Raz som sa túlal po Prahe a stretol kamarátku a na Malej Strane sa bavili ako chodil Masaryk na Vinohrady pešo z hradu. Ale ona bola smutná, dievčensky smutná. Skoro až plakala a začala mi rozprávať príbeh o Ondrášovi.  

Skúsili sme ujsť, no nešlo to V ceste nám stálo temné blato Prejsť ním sa vraj veľmi ľahko dalo Koľko životov by to však stálo A chutila by nám vôbec taká sloboda?

„No, poteš ma. Chcel si ma zabiť, ale to by si sa musel najprv postaviť.“ „Ja ťa zabijem, umri, alebo vypadni.“ „Nie si v pozícii, aby si mohol vyjednávať, nenúť ma, aby som ťa začal kopať na zemi.“ „Ja ťa dobijem, vypadni!“ „Si nula, vieš aj iné slová používať?“ A tak sa postavil, ale vzápätí sa zosypal na zem. Nebol v triezvom stave, pálenka mu pomohla v boji s gravitáciou. Vytiahol nôž a až ja som zakričal, „Rado!“ A Rada trafil nôž do chrbta.