A je tu piate pokračovanie seriálu.

Ďalšia kompilácia vtipných videí, tentoraz so športovou tematikou.

   „Ja som vedel, že prídeš,“ privítal ma Jano. „Veď sme už takmer rok spolužiakmi a ešte sa mi nepodarilo vytiahnuť ťa von. Už som si myslel, že ti nie som dosť dobrý.“ „Nechaj si tie kecy a poďme ma opiť,“  povedal som naoko dotknuto a vytiahol z ruksaku pollitra slivovice.

Prechádzkou, kde lístie tak nádherne vonia a šušťí padá zo stromu a stále je smutné.

Pri počúvaní Jirka Schelingera som si spomenul na poľského kamaráta, ktorý chcel, aby som mu zistil nejaké informácie o antikvariátoch v Bratislave. Jemu je venovaný dnešný článok a ešte niekomu, ale o nej viac, keď budem písať rozprávku Bratislavský zbojník.

Napísané ešte pred Vianocami. Dňa 17.12.2007, keď som šiel po diaľnici zo skúšky.

 „Keby ste ma hľadali, budem na hajzli. Hneď vedľa sracáku,“ povedal Jano a buchol dvermi. Dana už prestala hľadať vec, ktorou by mi dokázala silu svojich argumentov a ja som si uľahčene vydýchol, pretože pohľad mi skĺzol na skriptá ležiace na zemi. Mali aspoň osemtisíc strán a úder nimi určite lámal a drvil kosti.

Toto video dokazuje, že všetky tie super-ultra-mega-top-maxi modelky to naozaj nemajú až také ľahké. Samotný fakt, že ich tie vychudnuté nožičky vôbec udržia je dosť zaujímavý.

O tom, aké nepriaznivé účinky má alkohol na ľudský organizmus sa už popísalo veľmi veľa. Verím, že väčšina tých, čo na dne pohárika hľadajú šťastie, zabudnutie či zábavu si uvedomuje aké následky to má na ich nervový, kardiovaskulárny i tráviaci systém. Vedome si škodia, ako keby boli presvedčení o vlastnej nesmrteľnosti a opak si uvedomia až keď je neskoro. Je to tak. Zdravie si vážime nepriamo úmerne k jeho stavu.

„Sorry kamoš, ale nemám. Ja žijem zdravo,“ uškrnul som sa nedávajúc najavo svoje prekvapenie. Strapatá hlava okomentovala zdravie našej spoločnosti slovami za ktoré by sa nemusel hanbiť ani vyslúžilý morský vlk a zahrabala sa naspäť do periny. Super. Teraz už len zistiť kde vlastne som.

Štvrté pokračovanie seriálu.

„Keď už spomínaš zbabelca, kedysi dávno žil jeden pekár a mal svoju pekáreň kdesi na Zimnej ulici, ale nepamätám si kde bola.“ Začal rozhovor pri večernej ceste autobusom zo sídliska KVP na furču Rado.

Snívalo sa mi, že lietam. Zamával som rukami a vzlietol. Také jednoduché. Je to úžasný pocit. Kiežby som ho zažíval aj mimo snov. Ale nejde to. Iba v snoch sa ľahučko ako celofánový obal zo škatuľky cigariet vznesiem do vzduchu. Zhora vyzerá všetko inak. Nevidieť odtiaľ problémy. Všetko je jednoduchšie. Vlastne ... keď sa tak nad tým zamyslím... nie je to celkom pravda. Zhora som už videl vyklčované stovky hektárov dažďových pralesov a iné som videl horieť. Pozoroval som roztápajúce sa ľadovce a rozširujúce sa púšte. A raz, raz som vyletel veľmi vysoko a vtedy som videl ozónovú dieru nad Antarktídou. Dočerta! Aj zhora vidieť problémy, ktoré sa nás týkajú a nie je ich málo. No odtiaľto sa na ne pozeráme o niečo ľahostajnešie aj keď vieme, že raz im budeme musieť čeliť.

Vtipné video z americkej šou. Výsmech islamu, kresťanstva  či židovstva. Humorista si na záver utiahne dokonca aj z toho najvyššieho, teda prezidenta Busha :) Thx to Klingácik

Tretie pokračovanie seriálu...

Je zaujímavé, čo človek urobí pre svoje uspokojenie. Hlavne, ak mám na mysli alkohol, to je vám niečo. Dodnes nechápem, čo vidia ľudia na alkohole, ale zrejme svoju nevedomosť nikdy nepochopím, pretože som abstinent a abstinenti sú predsa ako je všeobecne známe ľudia, ktorí sú iní. Na genealógii sme sa učili, že zberbu pochovávali na kraj cintorína a tam nepochybne patria abstinenti, pretože sú to ľudia, ktorí nechápu takú dôležitú činnosť ako je alkoholizmus. Teda, aby som bol presný. Alkoholizmus nie je choroba, lež najkrajšia pochvala súčasnej spoločnosti.

Ako ste si už asi všimli, na stránke pribudla ďalšia novinka - anketný systém. Nachádza sa v pravom paneli hneď pod RSS. Budeme veľmi radi ak sa zapojíte do hlasovania.

O futbale, ktorý sme hrávali.

   Pršalo. Za posledných 7 dní pršalo 85 hodín. Počítal som to, pretože som čakal na dúhu. Povedala mi totiž, že sa stretneme až bude dúha. A Ona je vždy presná. Ale celých sedem dní pršalo a po dúhe ani chýru, ani slychu. Až doteraz. Pred chvíľou prestalo pršať, brána z mrakov sa otvorila a vypustila von slnečné lúče. Konečne. Vyzerá to sľubne. Musím sa pozrieť z okna. Nič... a tu na druhej strane... tiež nič... Chcelo by to vyjsť von a lepšie sa rozhliadnuť.