Určite si aj vy spomínate na jeden z objavov Petra Nagya - Martina Madeja. Áno, na tú inafantilnú pieseň o psovi čo mu zožral kocku od lega sa nedá zabudnúť. Alebo bullshit s názvom Ferrari? Nech sa páči. Poďme si spolu trochu zaspomínať

Alebo skutočný príbeh o tom, ako som skoro nešiel na vysnívanú dovolenku. Ale poďme pekne poporiadku. Asi pred dvoma mesiacmi som dostal od mojej milej ponuku, aká sa neodmieta. Naskytla sa príležitosť ísť k moru na dovolenku za pomerne dobrú cenu. Priznám sa, spočiatku som trochu váhal, no len čo sa to vyriešilo aj po finančnej stránke, radostne som súhlasil. Čakanie bolo nekonečné, no dočkal som sa. Posledný deň v práci, balenie, horúčkovité prípravy.

Meno, ktoré symbolizuje víla, meno, z ktorého žiari ohromná sila. Dnes meniny má, dnes sviatok slávi, rozprávka sa mi pred tým menom javí.

Pozrel som sa na Tomáša a on sa priateľsky usmial. Ľudka sa tvárila akoby chcela urobiť bu,(prepáčte, ona robila hu), ale neurobila. Boli sme na Hlavnej. Nie na Hlavnej, ak[ pozn8me dnes. Chýbala vedecká knižnica, cyklistický chodník, chýbali i bezdomovci, ktorým sme svoje ťažko našporené peniaze neraz darovali. Preniesli sme sa v čase a dostali sa do čias strašidiel, drakov, škriatkov, víl a hradov. Ľudka na nás žmurkla a my sme sa preniesli pred najstaršiu košickú budovu. Pred kostol, ktorý v Košiciach stojí od roku 1290.

„Som zvedavý, kedy dôjdeme ku Kráľovej studničke.“ Povedal Tomáš, keď sme nechali odpočívať bicykle v Kavečanoch, pri Košickom hrade. Veselo sme pili kofolu a dopĺňali zásoby.

Honiť Araňu východnom Slovensku nie je žiadna zábava. Už dávno som ju nestretol, preto som navštívil jej vyspelé(hlavne psychicky) sestry. Judita sa odvolala na admina stránky a Valika svojim potmehúdskym úsmevom mi pohladkala dušu. Vraj Araňa sa nachádza na Domaši. Prišiel som na Sečovskú cestu, ukradol auto a hor sa za Araňou. Čo by človek pre raky neurobil.

Ester voňala a jej neha mi dovolila otvoriť oči. Boli sme na pokraji vojny s dušmi. Bol som šťastný, keby nie vojny. Ivan sa pozeral na nás s Ester a čosi si zamrmlal. Zrazu mu z prútika vyskočilo niečo, čo nám obom podal.

Keď kráčam po lúke, večer i zrána, i keď mi kráka vrána,

    Otvoril oči. Vzápätí ich rýchlo zavrel. Prudké svetlo ho udrelo ako kladivo a takmer omdlel od bolesti. Celé telo mal meravé a nedokázal pohnúť ani prstom. Čo sa to len dočerta stalo? Pýtal sa v duchu sám seba. Toto asi nebude následok preflámovanej noci. Otvoril viečka na úzku štrbinku a pomaly, veľmi pomaly ich otváral ďalej, aby si zrejnice stihli zvyknúť na svetlo. Všetko okolo bolo biele. Biele ako sneh, ktorý nestihla pošliapať žiadna ľudská noha. Desivo biele. Ako snehová pláň, ktorú nestihla pošliapať žiadna ľudská noha, pre strateného polárnika. V ústach ho tlačilo a on si uvedomil, že v nich má niečo zastrčené. Pokúsil sa to vypľuť, no bezúspešne. Začal sa dusiť. Kurva! Musím začať dýchať. Kašeľ silnel. Prepukal v záchvat. Po chvíli postupne utíchol. Podarilo sa mu zhlboka nadýchnuť a upokojiť sa. Bol celý modrastý. Od únavy zaspal.

Sedel som s tebou, usmievali sme sa na tabuľu, raz trpko, inokedy s nehou.

Zaujímalo vás niekedy na čo nám je internet? Ak áno, tak toto video vám to vysvetlí.

Autizmus je zvláštna choroba. Postihnutý človek žije vo svojom vlastnom svete. Je faktom, že väčšina ľudí ich považuje za retardovaných. Faktom je však aj to, že niektorí majú úžasné schopnosti. Ako napríklad tento mladý chlapec. Preleteli s ním v helikoptére ponad Rímom a on ho počas troch dní celý nakreslil, iba tak po pamäti.

Minule som urobil test o Košiciach a sľúbil, že napíšem vyhodnotenie budúci týždeň. Chcel by som sa vám ospravedlniť, že vyhodnotenie píšem až teraz.

Prológ: túto báseň našiel náhodou nedávno starý otec založenú v starom zošite. Niekto si ju musel prepísať už veľmi dávno. Myslím, že som sa s ňou už stretol, ale určite nie v takom rozsahu. Nemohol som si pomôcť a musel som ju uverejniť. Snáď tým neporušujem žiadne autorské práva. P.S. Ak náhodou niektorému slovu nebudete rozumieť, pýtajte sa v kometároch.

Práve sa obul a siahol po kľučke, keď začul jej vyčítavý hlas:,,Ako si môžeš k hnedým topánkam vziať čierny kabát?” To, že bola detailistkou v každom ohľade, bol jeden z dôvodov, prečo si ju vzal za ženu. Neustále mu zdôrazňovala, že nebyť jej, žil by na skládke odpadu. Súhlasil a bol jej nesmierne vďačný za poriadok, ktorý vniesla do jeho života. Ale občas mu liezla na nervy.

Dnes konečne prišiel rad aj na zmeny v kóde. Asi najväčšou zmenou je prechod na zrozumiteľnejšie "pekné url", trochu som popracoval na bezpečnosti, vylepšená je aj administračná sekcia no a trošku som sa pohral aj s detailami v grafike. Zmeny možno ešte nie sú konečné, podľa pripomienok budem pracovať na ďalších vylepšeniach...