„Spachtoš! Vstávaj“, zakričal po mne ktosi. Ženský hlas, poznal som ho. Nevedel som ho nikomu priradiť, lebo som chcel ešte spať. Ignoroval som volanie a hodil sa na druhý bok. „Nehnevaj ma, ty nezbedník!“ Niečo mi nežne pohladilo ruku, kiežby sa pohladenie zopakovalo. „Nemusím byť nežná, viem aj hnusnejšie budiť.“ „A prečo musím vstávať?“ „Hrozný chlapčisko! Veď ideme do školy a už je 7.00. Nejeduj ma!“

Bol som v divadle na komédii. Volala sa čudný pár a príliš vtipnou sa mi nezdala. Osobne divadlo veľmi neobľubujem. Herci sú, podľa mňa, iba bábkami v rukách autora, resp. režiséra. Bábky sa snažia byť svojské a vytvoriť z neosobných písmen živú bytosť,ktorá zaujme, darujúcej jej kúsok seba. Nie každý dar je však prospešný a občas to potom vyzerá ako akvárijová rybička v plavkách.

Veľká noc je nádherný sviatok. Najkrajší sviatok jari, azda aj najkrajšieho ročného obdobia. Ako poctivý občan ZSSR (Združení súdruhovia Slovenskej republiky) som sa pobral na Veľkonočný pondelok vonku. Prehovoril ma Milan, ktorý mi zavolal a skríkol „Poď vonku.“  

Nedávno sa mi stala veľmi milá príhoda. Stál som pri nemenovanom obchodnom centre (tomu, čo sa nachádza oproti nemenovanému hotelu) a čakal na dievčinu, môjmu srdcu veľmi blízku.

Keď púpava draždí nos, príjemne šteklí a volá o pom,oc, aby moje sytie  

Futbal bolel. Ani nie výsledok, ako organizmus. Dobité nohy, okopané členky. Ten pocti pozná asi každý chalan. Sadol som si do 32ky a tešil sa domov. Cesta z KVP na furču netrvá dlho, no dnešnú cestu si zapamätám snáď na celý život. Na ďalšej zastávke nastúpil nejaký chlap. Celý autobus prázdny, ale kdeby si on sadol, keď nie ku mne.

Počas veľkonočného pondelka som sa pobral do krčmy. Ešte predtým ako ma nejakí inteligentní sopliaci volali vonku, zrejme im nemal kto čítať Nový čas pred spaním, som šiel splniť svoju občiansku povinnosť.(o tej krčme sa dozviete nabudúce) Predsa oliať Araňu. Veštice nemôžu byť oliate vodou, ale čučom. Araňa nebola doma. Jej sestra Judita ma srdečne vyobjímala a pripravila budúcnosť pre barany.  

Ženské ruky aké sú krehké ako lupienok, ktorým je obalená ruža, ako tá najkrajšia múza.

Remix jej úplne prvej skladby Baby One More Time, len trošku tvrdšie ladený. Podľa mňa jednoznačne jej najlepší song :)

Prvého novembra som bol navštíviť starých rodičov. Prekročil som prah najkrajšieho a najstaršieho dodnes používaného košického cintorína a vstúpil do iného sveta. V noci síce mrzlo, no hroby napriek tomu rozkvitli. Ba priam zmizli pod záľahou kvetov a iných dekorácií všemožných farieb, tvarov, veľkostí a cien.