Putujeme naprieč svetom, bez zastavenia. Vpred, v ústrety smrti, do zatratenia. V ústrety smrti, skaze a tankrom plným krvi. Kto však bude ten prvý?

Jocelyne Wildenstein, prezývaná tiež "mačacia žena" je bohatá američanka, ktorá je známa najmä pre množstvo plastických operácií, ktoré podstúpila. Na Rôzne plastiky už stihla minúť niečo vyše 3 900 000 amerických dolárov. Vydatá bola za miliardára Aleca Wildensteina, ten však momentálne sedí v base za to, že na ňu vytiahol zbraň.

Obal, ktorý je tvrdý, niekedy vonia, inokedy smrdí. Titulná strana, prachom potretá,

Vtipná scénka parodujúca film Harryho Pottera, v ktorej sa všetko točí okolo sexy Hermiony. (Nutná znalosť anglického jazyka)

„Ideme do krčmy?“ Oslovil ma poznaný hlas. Potriasli sme si ruky. „Nedbám.“ Odvetil som na Milanovu otázku. Sme starí priatelia a už sme sa dlho neporozprávali pri poriadnej kofole. Obaja študujeme, no čas sme si na seba našli trochu po skúškach.

Slniečko svieti, dodáva ti to krásu. Nemeníš farbu s počasím,

Prechádzal som sa po Mlynskej ulici (pre starších Ulica generála Petrova) a zrazu v nejakom bistre zbadám ju. Skoro mi oči vyskočili z jamôk, už som ju nevidel dlho. Naša drahá veštica Araňa zapíjala jeden jabčák za druhým.

Zobudil som sa. Obliekol sa a dal si na tričko ten krásny, červený lístok. Najedol sa a šiel si trochu zašermovať. Čarami som si vyčaroval protivníka, ktorý proti mne bojoval. Sem tam som si vykríkol „Bulat!“. Ale protivník si so mnou zmeral sily. Bojoval som statočne, no ten chytil čepeľ môjho meča. Celý meč zjedol. Začal sa mi vysmievať. Vzal svoj meč a pomaličky mi prechádzal kolo krku.

Práve sa obul a siahol po kľučke, keď začul jej vyčítavý hlas: ,,Ako si môžeš k hnedým topánkam vziať čierny kabát?” To, že bola detailistkov v každom ohľade, bol jeden z dôvodov, prečo si ju vzal za ženu. Neustále mu zdôrazňovala, že nebyť jej, žil by na skládke odpadu. Súhlasil a bol jej nesmierne vďačný za poriadok, ktorý vniesla do jeho života. Ale občas mu liezla na nervy.

Napadlo vás niekedy, čo je to vlastne rieka? Rieka je čosi, čo sa nikdy nemení, niečo, čo sa niekedy člení,

Tak takto nejako to asi vyzerá keď niekto zabudne dospieť.

Diaľnica medzi Košicami a Prešovom je už pre mňa pomerne známa. Tú pol hodinu v autobuse trávim všelijako. Minule som nastúpil v Prešove, kúpil si lístok a pustil si môjho obľúbeného Karla Kryla. Spoločnosť mi robil ešte ďalší Karel. Literárny Karel Čapek. „Ahoj ty truľo.“ Ozvalo sa vedľa mňa. Kto si, do čerta? Ozvalo sa moje druhé ja.